Kde bolo tam bolo, žil raz jeden človek menom Roman. Keďže rád hral volejbal a v lete sezóna neprebiehala, volejbal mu dosť chýbal. No jedného krásneho letného dňa mu v hlave skrsla myšlienka o tom, aby sa prihlásil na nejaký letný mixový turnaj. V tom momente sa mu tá myšlienka páčila, no po chvíľke zistil, že len on sám tvorí družstvo. Ako už vieme Roman je volejbalista a vie, že na ihrisku majú stáť šiesti hráči, a tak si teda zaumienil zohnať minimálne dvoch ľudí mužského a tri neidentifikovateľné stvorenia ženského pohlaviaJ. No kde začať? Vieme, že Roman hral 1.ligu mužov vo Svidníku. Človek by si povedal, že chlapov na mix nie je problém nájsť keď ste súčasťou nejakého prvoligového mužstva. V podstate ono je to dosť zložitá a namáhavá záležitosť vybrať tie správne typy do svojho mixového družstva. Chlapi musia byť všestranní a ich HČJ (hráčske činnosti jednotlivca) by mali byť čo na najvyššej úrovni. Úroveň záleží od toho aké ciele si do turnaja kladieme. Keďže Roman si kladie stále len tie najvyššie hľadal vo svojom okolí tých najlepších. A našiel....
Našiel ich v mužstve oblastných majstrovstiev vo volejbale mužov prešovského okresu Kopa Eng. Boli to Dominik a Michal. Čierna ovca bol Juraj, ktorý vtedy hájil farby policajtov. Okrem okresnej ligy títo bažanti fungovali na klubovej scéne slovenského volejbalu v mládežníckych kategóriách. Týchto troch mladých mužov spájala istá dávka talentu (no posúďte sami), mladosť a pochabosť a nie na poslednom mieste aj radosť z volejbalu a pohľadu na isté partie pekných volejbalistiek (každý podľa vlastného gusta). Prečo si Roman vybral práve ich? Ťažko povedať. Možno už nik neostal, možno ho všetci odmietli, no ja osobne si myslím, že kvôli tomu, že bol a je rovnaký ako oni(viď vyššie). Takže volejbalový nadšenec Roman mal vyriešenú mužskú zložku. Prichádzala na rad oveľa náročnejšia, tá neidentifikovateľná ženská zložka.
Máme chlapov. Akých takých, ale máme. Ako zohnať ženy? A také čo vedia nahrávať a nejakú tu loptu čapnúť? Zoberme si, že nik z týchto mladých a perspektívnych mužov sa netočil okolo ženského volejbalu. Tak sa Roman po dlhom a úpornom myslení rozhodol zavolať tieto tri dievčatá. Zuzku-Dominikovu sestru, Evku-Jurajovu sesternicu a Radku Slávikovú. A šli na turnaj... Všetci vieme ako dopadol prvý turnaj v Lučivnej. Novovytvorený team škôlkarov(ešte pod názvom Omladina II) skončil na nie veľmi úspešnom 17. mieste, no ako cenu útechy si odniesol 6 fliaš vína tokaj (za 17.miesto celkom dobré nie?). Netreba hovoriť, že vo vyšších kruhoch bola nespokojnosť. Preto zákonite museli padať hlavy. Netreba hovoriť, že to všetko dokazili tí mlaďasi (uchá z Prešova). No čuduj sa svete padali hlavy ženské a to konkrétne Evkina a Radkina. Miesto nich sa v našom teame objavila na turnaji v Spišskej Belej Denisa vo veku 13 rokov a bez pudu sebazáchovy začala svoju púť v mixových turnajoch spolu s nami škôlkarmi a v Jablonove budúca právnička a bývalá hráčka Vranova nad Topľou Miroslava.
K hráčkam, ktoré si obliekli škôlkarsky dres a neboli spomenuté vyššie sú: Lenka, Maja, Hana, Katka, Baška, Lucia, Soňa, Lívia...
V roku Pána 2010 keď toto zazrie svetlo webu už viac ako polovica družstva hráva slovenskú extraligu, či mužskú alebo tú ženskú. Prajem im, aby aj naďalej utužovali vzájomné priateľstvá v tejto skvelej partii a dokázali sa na týchto mixových turnajoch i samozrejme mimo nich ešte veľa, veľa rokov stretnúť a čo to aj povyhrávať.
A aby som nezabudol. A žili všetci šťastne až kým nepomreli.(klasický americký príbeh) :)
S pozdravom česť športu nie práci :D Miško